Dnes už beží štyridsiaty deň, odkedy som sa vzdala prevažnej väčšiny svojho šatníka a obmieňam z neho len vybraných šesť kusov. Nikto ma k tomuto kroku nenútil, robím to z vlastného presvedčenia. A nie, nezbláznila som sa, haha.
Britská organizácia Labour Behind the Label vyhlásila na obdobie 1. marca až 24. apríla kampaň Six Items Challenge. Ide o peňažnú zbierku, ktorej výťažok poputuje na podporu ľudských práv výrobcov oblečenia (tých ľudí, ktorí napríklad strihajú látky a zošívajú ich dohromady aj v tejto chvíli). Síce som sa zapojila o niekoľko dní neskôr (presnejšie v pondelok, 6. marca), nič to nemení na tom, že počas šiestich týždňov mám k dispozícii len zlomok šatníka.
Čo v skutočnosti znamená šesť vecí? V mojom prípade to sú jedny nohavice, dlhá sukňa, čierne šaty, denimová košeľa, pletený svetrík a tielko (a ešte jeden jarný kabát na chladnejšie dni). Každý poskladaný outfit bude (ak ešte nie je) zverejnený na mojom Instagram profile. Keď si prezrieš fotografie, pravdepodobne budeš mať dojem, že tá Veronika nosí viac ako len šesť vecí. Máš čiastočne pravdu, používam veľa topánok, kabeliek, šatiek a šálov, šperkov, pančušiek... Tieto elementy, na moje šťastie, nie sú pravidlami výzvy obmedzené. A ja som sa ich rozhodla využiť práve na to, aby ma napríklad kombinácia košele a nohavíc neunudila už po týždni nosenia. Niektorí si vedia vyskladať zo svojich vecí desiatky kombinácií. Iní si ich dokážu šikovne upraviť a prispôsobiť svojmu štýlu. Ja som sa vybrala cestou hrania sa s doplnkami a detailami.
Rada by som ti ukázala, že aj menej vecí môže stačiť na vytvorenie zaujímavého a vždy iného vzhľadu. Zo začiatku som bola na pochybách, či je možné žiť s takým malým množstvom oblečenia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ma lákalo prijať túto výzvu. Napočudovanie, je to oveľa jednoduchšie, ako sa môže zdať, svedčí o tom môj štyridsiaty deň (a mnohé ukončené výzvy ostatných zapojených ľudí). Dokonca som v takomto minimalizme našla aj niekoľko výhod:
1. Ráno nemusím rozmýšľať polhodinu pred skriňou, ktorú sukňu a s akým tričkom si dnes oblečiem.
2. Začala som častejšie nosiť niektoré kabelky, tenisky a najmä zvolenú béžovú maxi sukňu – pred marcom tohto roku som ich v priebehu celého roka využila maximálne dvakrát.
3. Naučila som sa hrať sa s oblečením – napríklad maxi sukňa už nie je iba maxi sukňou, ale aj šatami alebo sukňou strednej dĺžky.
4. Nenakupujem oblečenie, lebo viem, že ho nepotrebujem. A keď ho budem potrebovať, dám si pozor na zloženie a krajinu výroby (preferujem Európu, keďže tu je vyššia pravdepodobnosť, že výrobcovi boli zabezpečené vhodné podmienky na prácu).
Podobný projekt má aj zopár nevýhod. Ako prvú nevýhodu vnímam potrebu častejšieho prania. Tou druhou je jar a jej nestabilné teploty – snažila som sa vybrať si oblečenie tak, aby som ho vedela využiť aj v teplé, aj v studené dni. No napriek tomu by som občas prijala teplejší kabát alebo sveter navyše.
Avšak, keď to mám zhrnúť, poviem len: „Určite choď do toho!“ Podobnú výzvu odporúčam každému, aby si ju vyskúšal. Nemusí to trvať presne šesť týždňov, pokojne to môže byť menej alebo aj viac. Nezáleží veľmi na čase trvania, skôr je dôležité pochopiť zmysel takéhoto „obmedzovania sa“. Zistiť, čo naozaj nosíš s radosťou, a čo ti len zapadá prachom. Uvážiť svoje investície do nových kúskov („Je kúpa naozaj potrebná?“, „Kde to bolo vyrobené?“). Nechať priestor kreativite sa vyblázniť. A v neposlednom rade, porozumieť ľuďom, ktorí sa nadrú za pár centov.
Vieš si predstaviť, že by si sa podujal(a) na niečo podobné? Prípadne, ak máš podobný projekt za sebou, čo ti priniesol do života? Rada si prečítam tvoj komentár nižšie.
Veľa zdaru!
Véronique’z
tielko :: H&M
sukňa:: z Čiernej Hory
kabelka :: Deichmann
topánky :: Deichmann
photo by Pavel Zajcev
