Oh, Moscow

Minulý týždeň som spolu s mamou strávila v Moskve. Počas neho som si zapisovala zážitky z jednotlivých dní. V detstve som si tiež písala denníky, a bolo milé sa k tomu na chvíľu opäť vrátiť. Prajem príjemné čítanie tohto mini-cestovateľského denníčka.

SOBOTA

Vyrážame z viedenského letiska. Už je mojím zvykov, že ak odtiaľto niekam letím, väčšinou si kúpim v Duty Free nejaký parfém. Zdajú sa mi tu kvalitnejšie a vôňa dlhšie vydrží. Dnes si odnášam Ange ou Démon od GIVENCHY, ktorý som kedysi používala a veľmi sa mi páči jeho sladkastá vôňa.

V Moskve pristávame skoro ráno, všade je ešte tma. Oči sa mi zatvárajú, keďže za poslednú noc som spala ani nie dve hodiny. Z letiska ideme vlakom na stanicu, odkiaľ si berieme taxík a vezieme sa ranným mestom. Všetko je tu vysvietené, mama ma upozorňuje na niektoré významné budovy, ktoré míňame. K babkinmu bytu prichádzame celkom rýchlo, keďže mesto ešte nie je veľmi upchaté.

Po zvítaní sa som celý deň chodila veľmi ospalá, čiže tento deň som nevyužila až tak naplno.

NEDEĽA

Plán je takýto – vybrať si koženú bundu. V Moskve za posledných pár rokov otvorili veľa obrovských obchodných centier, a v jednom takom (asi 5-poschodovom) si dnes hľadám bundu. Pôvodne sme mali ísť na trh, ale vraj tam už nie je veľký výber a zdvihli sa aj ceny. Na moje šťastie mi hneď v prvom obchode padla do oka bordová kožená bundička a nebola ani veľmi drahá, na to, že to je nová kolekcia. Ostatné bundy mi boli trochu úzke v rukávoch, aj keď pri pravej koži to nehrá veľkú rolu, keďže sa časom roznosí. Táto jedna však bola top, a už sa teším, kedy ju začnem nosiť (potom ti ju na blogu ukážem).

Na obed sme boli s našími známymi v gruzínskej reštaurácii. Zbožňujem ich jedlo – objednali sme si polievku charčo, syrové chačapuri, chinkali rôznych druhov, a kadejaké iné dobroty, ktoré neviem ani vysloviť. Ako zvyčajne, fotku nemám žiadnu, keďže najprv bolo treba zahnať hlad a potom už nebolo čo fotiť. V každom prípade, ak budeš mať príležitosť ochutnať gruzínsku kuchyňu, určite ju odporúčam.

V centre mesta sa nachádza 6-poschodová budova „Cetnrálny detský obchod“, kde sú obchody s hračkami či detským oblečením, odohrávajú sa tu divadelné predstavenia, vymýšľajú sa tu hry a rôzne iné aktivity pre deti. Som tu prvýkrát a ak by som bola menšia, tak mám pocit, že som v raji. Na najvyšom poschodí, blízko k rozprávkovo vyfarbenému stropu, je možnosť výjsť na vyhliadkovú plochu, odkiaľ je vidno Kremeľ, kupoly chrámov, budovy starej Moskvy. Fúka však príliš studený vietor, aby sme sa tu zdržali dlhšie.

PONDELOK

Peši v tomto meste sa dá nachodiť niekoľko kilometrov za jeden deň vďaka veľkým vzdialenostiam. Dnes som si bola pozrieť zimné čižmy, no tie, ktoré sa mi páčili som mala problém zapnúť na lýtkach, a tak som odišla s ničím.

UTOROK

Ráno som sa zobudila na búchanie dažďa o okenné parapety. Počasie tu vôbec nepripomína február, keď má byť aspoň mínus desať a všade ležia kopce snehu. Takto upršane bolo celý deň, tak sme to s mamou využili na obnovu bytu. Od rána sme v kuchyni merali, strihali a lepili tapety. Ku koncu sme sa natrápili s rohmi krivých stien, no konečný efekt stojí za to. Celá kuchyňa je biela a na najdlhšej stene sa vynímajú modro-hnedé tapety. Sebe by som si niečo podobné do izby nedala, ale tu to vyzerá neobyčajne a moderne oproti ostatným izbám.

STREDA

Hádam každý raz, keď prichádzam do Moskvy, zavítam na Červené námestie. Je to taká malá tradícia. Je tam otvorený jarmok, možno ešte od Vianoc, kde predávajú vlnené výrobky, riady, suveníry... Bola som aj v GUM-e, velikánskom historickom obchodnom dome. Vnútri sú drahé značkové obchody, preto väčšina návštevníkov, k nim patrím aj ja, chodí so zmrzlinou v ruke a prezerá si výklady a výzdobu.

ŠTVRTOK

Čakáme návštevu. K čaju sme kúpili tortu – bol to náročný výber, pretože každá torta je doslova umelecké dielo, a zároveň chutia úplne inak. Tak snáď bude náš výber dobrý.

PIATOK

Sedím v lietadle na ceste späť domov. Ubehlo to rýchlo, ale už mi chýba Bratislava a jej pokojný život oproti tejto metropole. Premýšľam nad tým, čo všetko na mňa čaká, keď sa vrátim – začne mi škola (resp. už začala), budem pokračovať v rozbehnutých projektoch, popri rôznych vybavovačkách si budem hľadať čas aj na rodinu a kamarátov... Trochu sa mi z toho krúti hlava, ako to budem všetko zvládať. Dúfam, že sa do tohto kolobehu opäť rýchlo dostanem.

Ľudia v lietadle začali tlieskať – pristáli sme. Usmievam sa nad týmto ruským zvykom, a zároveň sa teším, že som znova doma. Teraz môžem začať premýšľat nad ďalšími dobrodružstvami.