Už je to takmer celý rok, odkedy som videla po prvý raz dokumentárny film The True Cost. Viac som o ňom písala aj v článku I Want It All (mimochodom, názov je inšpirovaný pesničkou z toho filmu), ale chcem ho opäť spomenúť aj v tomto texte. Dôvod je jednoduchý. Bolo v ňom krásne vysvetlené pozadie a história nášho oblečenia, ktoré si nakupujeme vo veľkých obchodných reťazcoch. Základným článkom odevného priemyslu sú tí ľudia, ktorí oblečenie vyrábajú, teda zbierajú bavlnu, farbia ju, strihajú látku, šijú... Dalo by sa povedať, že bez týchto ľudí by známe značky ani nemohli existovať. Napriek peniazom, ktoré sa okolo módy točia, tak práve títo výrobcovia žijú na pokraji chudoby. Vieš si predstaviť, že pracuješ od rána do večera za pár drobných, a navyše tvoje pracovné podmienky nespĺňajú základne bezpečnostné parametre? Mne osobne sa to predstavuje veľmi ťažko. Žijem v Európe, kde hocijaké porušovanie ľudských práv môžem priviesť až na súd, bez väčších obáv o svoj životný štandard. V krajinách tretieho sveta o tom, podľa mňa, ani len nepočuli.
Netvrdím, že európske (či americké) štandardy, by sa mali vnucovať ázijským štátom, prípadne hociktorej inej rozvojovej krajine. Zo súčasnej politickej situácie mi vyplýva, že to nevedie k ničomu dobrému! Avšak, zastávam sa názoru, že ľudské práva by mali byť dodržiavané po celom svete. Bez ohľadu na to, či si zo Slovenska, z USA, z Ukrajiny, z Bangladéšu, z Indonézie alebo zo Sudánu. Každý jeden z nás je ľudská bytosť, ktorá má nárok na kvalitný život. Anglická organizácia Labour Behind the Label vznikla na podporu ľudských práv odevných pracovníkov – zvyšujú naše povedomie, nútia obchodné značky preberať zodpovednosť za svojich výrobcov, agitujú štáty k dodržiavaniu práv človeka. Jednou z ich kampaní, ktorá momentálne prebieha, je tzv. Six Items Challenge.
Hlavnou myšlienkou Six Items Challenge je ukázať módnym značkám, že nie je potrebné, aby menili sortiment vo svojich obchodoch v priebehu 4 až 8 týždňov. Spoločnosti, ktoré majú každý druhý mesiac vo svojich prevádzkach nové kolekcie patria do skupiny fast fashion. Po slovensky, „rýchla móda“ sa častokrát vyznačuje nižšou kvalitou, jej ceny sú pomerne lacné a mnohokrát si takéto veci kúpime impulzívne, bez rozmyslu. Môžeme sa tešiť z kúpy zopár hodín a potom nás to prejde (v pozitívnejších prípadoch nám nový prírastok do šatníka robí radosť pravidelným nosením). Bohužiaľ, za touto malou radosťou už nevidíme tých tisíc „mravčekov“, ktorí celé dni a noci šijú tričká, šaty, nohavice, ktoré musia byť pripravené na export do niekoľkých dní či týždňov.
Opakom fast fashion je slow fashion, čiže „pomalá móda“. V mojom chápaní sem patria návrhári a dizajnérske obchody, ktorí budujú svoju povesť na kvalite, nie na nízkych cenách. Takéto veci by mali vydržať mnohé roky pravidelného nosenia.
Toľko by toho bolo na úvod, vrátim sa teraz k svojej pôvodnej myšlienke. Zapojila som sa teda do kampane Six Items Challenge. Na profiloch jednotlivých účastníkov sa dá prispieť ľubovoľnou sumou peňazí pre spomínanú organizáciu Labour Behind the Label, aby mohla naďalej vykonávať činnosti na ochranu ľudských práv odevných pracovníkov. Môj profil nájdete po kliknutí TU. Princípom tejto kampane je výber šiestich kúskov zo šatníka a ich nosenie v priebehu šiestich týždňov. Po anglicky majú veľmi pekné motto: A fashion fast to oppose fast fashion (v preklade to znamená módny pôst proti rýchlej móde). Táto myšlienka sa mi páči hneď z niekoľkých dôvodov. Považujem to za dobrú vec, podporiť takýmto spôsobom ľudí, ktorí napriek svojej tvrdej práci nemajú ani peniaze, ani práva. Zároveň tu vidím možnosť, ako dať priestor kreativite a naučiť sa vytvoriť z menej kúskov viac kombinácií. Keď mám toho k dispozícii menej, som nútená rozmýšľať nad možnými obmenami. Nepatrím medzi tých ľudí, ktorí dokážu nosiť rovnakú kombináciu aj trikrát do týždňa. V tomto smere potrebujem zmeny.
Pondelok bol prvý deň môjho „módneho pôstu“. Vzala som si čierne šaty a rifľovú košeľu, aby mi nebola zima. Zároveň je v tejto kampani povolený jeden kabát navyše, takže môj výber bol jednoznačný – jarný, nepremokavý a bodkovaný v jednom. Všetko ostatné sú doplnky, ktoré sú, našťastie, povolené v ľubovoľnom množstve. Pravdepodobne si pamätáš jesenný boom zo spolupráce BEPON a PETRA TOTH. Čo je paradoxné, tak ja osobne som ho nezažila, pretože som v tom čase bola vzdialená 550 kilometrov od Bratislavy na Erasmus+. Takéto milé prekvapenie v podobe vyšperkovaných pančušiek som dostala od svojho priateľa, ktorý ma prišiel navštíviť. A vďaka nemu sa dnes môžem aj ja hrdiť touto nádherou z dielne slovenskej šperkárky.
Želám krásny deň a veľa inšpirácie!
šaty :: s.Oliver
košeľa :: PULL&BEAR
kabát :: Marks & Spencer
pančuchy :: Bepon - Petra Toth
kabelka :: z USA
topánky :: Deichmann
photo by Pavel Zajcev
No comments:
Post a Comment