Oh, Moscow

Minulý týždeň som spolu s mamou strávila v Moskve. Počas neho som si zapisovala zážitky z jednotlivých dní. V detstve som si tiež písala denníky, a bolo milé sa k tomu na chvíľu opäť vrátiť. Prajem príjemné čítanie tohto mini-cestovateľského denníčka.

SOBOTA

Vyrážame z viedenského letiska. Už je mojím zvykov, že ak odtiaľto niekam letím, väčšinou si kúpim v Duty Free nejaký parfém. Zdajú sa mi tu kvalitnejšie a vôňa dlhšie vydrží. Dnes si odnášam Ange ou Démon od GIVENCHY, ktorý som kedysi používala a veľmi sa mi páči jeho sladkastá vôňa.

V Moskve pristávame skoro ráno, všade je ešte tma. Oči sa mi zatvárajú, keďže za poslednú noc som spala ani nie dve hodiny. Z letiska ideme vlakom na stanicu, odkiaľ si berieme taxík a vezieme sa ranným mestom. Všetko je tu vysvietené, mama ma upozorňuje na niektoré významné budovy, ktoré míňame. K babkinmu bytu prichádzame celkom rýchlo, keďže mesto ešte nie je veľmi upchaté.

Po zvítaní sa som celý deň chodila veľmi ospalá, čiže tento deň som nevyužila až tak naplno.

NEDEĽA

Plán je takýto – vybrať si koženú bundu. V Moskve za posledných pár rokov otvorili veľa obrovských obchodných centier, a v jednom takom (asi 5-poschodovom) si dnes hľadám bundu. Pôvodne sme mali ísť na trh, ale vraj tam už nie je veľký výber a zdvihli sa aj ceny. Na moje šťastie mi hneď v prvom obchode padla do oka bordová kožená bundička a nebola ani veľmi drahá, na to, že to je nová kolekcia. Ostatné bundy mi boli trochu úzke v rukávoch, aj keď pri pravej koži to nehrá veľkú rolu, keďže sa časom roznosí. Táto jedna však bola top, a už sa teším, kedy ju začnem nosiť (potom ti ju na blogu ukážem).

Na obed sme boli s našími známymi v gruzínskej reštaurácii. Zbožňujem ich jedlo – objednali sme si polievku charčo, syrové chačapuri, chinkali rôznych druhov, a kadejaké iné dobroty, ktoré neviem ani vysloviť. Ako zvyčajne, fotku nemám žiadnu, keďže najprv bolo treba zahnať hlad a potom už nebolo čo fotiť. V každom prípade, ak budeš mať príležitosť ochutnať gruzínsku kuchyňu, určite ju odporúčam.

V centre mesta sa nachádza 6-poschodová budova „Cetnrálny detský obchod“, kde sú obchody s hračkami či detským oblečením, odohrávajú sa tu divadelné predstavenia, vymýšľajú sa tu hry a rôzne iné aktivity pre deti. Som tu prvýkrát a ak by som bola menšia, tak mám pocit, že som v raji. Na najvyšom poschodí, blízko k rozprávkovo vyfarbenému stropu, je možnosť výjsť na vyhliadkovú plochu, odkiaľ je vidno Kremeľ, kupoly chrámov, budovy starej Moskvy. Fúka však príliš studený vietor, aby sme sa tu zdržali dlhšie.

Sail Again

Po dlhšej dobe som tu opäť!

Minulý týždeň som odštartovala svoj skúškový maratón, a musím povedať, že zatiaľ celkom úspešne. Hodnotím to tak najmä preto, že už nepociťujem veľký stres ako na konci dvoch predchádzajúcich semestrov. Zmierila som sa s tým, že v priebehu pol roka musím zažívať aspoň jeden najvyťaženejší mesiac. Darí sa mi postupne nachádzať rovnováhu medzi čítaním si poznámok (alebo počítaním príkladov) a ostatnými aktivitami, ktorým sa venujem. Čiže prispievaním do sveta módy, cvičením, dobrovoľníctvom.

Napríklad víkend som strávila na národnej konferencii AIESEC. Presne pred rokom som sa jej zúčastnila tiež, vtedy som bola čerstvo zvolená do výkonnej rady, teda tímu, ktorý vedie pobočku. Ešte teraz si pamätám na obrovské nadšenie, ktoré som prežívala. Hlatala som všetky informácie, ktoré mi neskôr pomohli pri osobnom rozvoji a orientovaní sa v kope vecí, za ktoré som bola zrazu zodpovedná. Počas funkčných tréningov, v mojom prípade to bola oblasť financií, sa mi ústa nezastavili – stále som sa pýtala otázky, na všetko som bola zvedavá. V tom období som nevedela prakticky nič o účtovníctve, zmluvách, rozpočtoch, dlhodobom plánovaní apod. Ale tešila som sa ako malé dieťa, ktoré dostalo do rúk novú hračku, doslova.

Odvtedy ubehol celý rok. Všetko, čo som vyššie spomenula, pre mňa teraz nie sú neznáme vody. Dokážem sa lepšie orientovať vo finančnej sfére, vedení ľudí, práci v tíme... Určite sa nenazvem odborníkom, ale prehľad a skúsenosť mám. Avšak prišiel čas, keď odovzdávame kormidlo novej výkonnej rade, aby tiež prebádali toto more príležitostí.

Keď už som pri tých metaforách, moja plavba v AIESEC Bratislava určite nekončí. Otvára sa mi veľa ďalších možností, do ktorých sa môžem zapojiť. Jednou z nich, a momentálne aj najsilnejší zdroj mojej energie, je organizovanie 4-dňovej konferencie pre viac ako 200 ľudí. So svojím tímom máme dva mesiace na jej prípravu a premyslenie všetkých detailov. Viem, že to bude náročné zabezpečiť, aby všetko perfektne fungovalo. Ale som presvedčená, že spolu to zvládneme, a finálny pocit bude stáť za to.

Želám úspešný deň!

tričko :: H&M

sukňa :: C&A

topánky :: Marks & Spencer

kabát :: Debenhams

photo by BandyStudio

Orange is in the Air

Život je plný prekvapení. Za uplynulý týždeň som ich mala pomerne dosť. Aj príjemných, aj menej príjemných. Z tých milších by som spomenula napríklad stretnutie zo strednej školy. Po dlhej dobe sme sa s tromi spolužiačkami a našou obľúbenou ruštinárkou stretli v bratislavskej kaviarni na Štúrovej. Cestou tam ma potešil pohľad na vynovenú ulicu. Keď som ňou prechádzala naposledy, ešte stále bola rozkopaná, po električkovej trati nebolo ani stopy. Tentokrát sa ocitla pod vrstvou snehu, vyľudnená a konečne aj bez škaredých stavebných plotov. Bol to čarovný pohľad.

Dorazila som do kaviarne. Kočky už mali obsadené nenápadné miesto v rohu, kde sme mohli prebrať všetky naše novinky. Rozprávali sme sa o doterajších úspechoch, univerzitnom živote, čomu sa venujeme (okrem učenia sa na skúšky), aké máme plány do budúcnosti. Ubehli takmer dva roky odkedy sme zmaturovali. Veľa sa zmenilo v živote každej jednej z nás.

Keď si tak spätne spomínam na tie stredoškolské časy, zdá sa mi, že naša trieda sa vždy vyznačovala pozitívnou energiou a určite aj odvahou v obliekaní. Viaceré z mojich spolužiačiek, okrem iného, nosievali pančušky všetkých farieb, ktoré existujú. Zo začiatku sa mi to zdalo zvláštne, bola som zvyknutá na neutrálnejšie tóny. No keď kamarátky ráno vchádzali do triedy a na nohách mali raz žltú, inokedy modrú či ružovú, uvedomila som si, že to dokáže poriadne zdvihnúť náladu. Najmä keď vonku sa o slnku ani nesnívalo.

Po čase tento farebný trend chytil aj mňa. Tiež som začala nosievať sukne a šaty, džínsy pre mňa už dávno nie sú to najpohodlnejšie. Ako som si však počas stretnutia všimla, štýl každej z nás sa trochu zmenil. Už sme nehýrili všetkými možnými odtieňmi, ako kedysi. Mám pocit, že sme sa začali zameriavať viac na detaily. Teraz pôsobíme dospelejšie, vážnejšie.

Nasledujúce fotky vznikli v ten istý deň. Kto videl príspevok na Facebooku, tak si na mne mohol všimnúť kus pestrej látky. Priviezol ju kamarát s manželkou z Kene, a používa sa na šitie väčšiny oblečenia. Dozvedela som sa, že sa vyrába z bavlny, na ktorú sa potom nažehľuje vosk, aby sa tkanina časom nepoškodila. Aj na dotyk bolo cítiť, že to je kvalitný materiál. V budúcnosti, keď sa raz naučím šiť, si tiež zaobstarám podobnú látku a vytvorím si z nej sukňu alebo šaty. A keďže sa pravdepodobne nebudem vedieť rozhodnúť, tak rovno oboje.

Ďakujem za čítanie. Nižšie mi môžeš nechať komentár, aký máš ty názor na výrazné farby.

tričko :: Bershka

sukňa :: Marks & Spencer

čierne pančušky :: Calzedonia

topánky :: Deichmann

photo by Pavel Zajcev

Hello It’s Me

Vítam ťa na mojom blogu Véronique’z!

Keďže sa ešte pravdepodobne nepoznáme, tak sa ti chcem predstaviť. Volám sa Veronika, kamaráti ma volajú aj Veranička alebo Zajka. Prvá prezývka vznikla ešte na strednej škole, kde som študovala ruštinu. V triede sme boli tri Veroniky, a keďže mám ruský pôvod, medzi spolužiakmi sa ujala táto zdrobnenina. Zajka vznikla len pred pár mesiacmi. Je to odvodené z môjho priezviska Zajceva, a čiastočne som si ju vymyslela ja. V lete som brigádovala v banke a v kancelárii sme sedeli tiež tri Veroniky, a potrebovali nás nejako odlišovať po mene. Taktiež som dobrovoľníčka v združení AIESEC, kde paradoxne sme v tíme tiež tri Veroniky (zjavne je to pre mňa osudové číslo), a tam sa toto oslovenie takisto uchytilo.

Na vysokej škole, našťastie, nemám v ročníku menovkyňu. Momentálne študujem už druhý rok manažérsku matematiku. Je to zaujímavé štúdium, inak by som si to nevybrala. Avšak okrem vedy má zaujíma aj móda, dizajn, umenie. Už dlhšie som sa tomu chcela začať venovať, a teraz prišiel konečne ten čas. A prečo ma najviac zaujíma práve tento smer?

Občas chodievam do Moskvy a vždy sa kochám miestnymi ženami. Sú krásne upravené, zladené, topánky na vysokom podpätku nesmú chýbať. Raz sa mi podarilo navštíviť Kyjev, a tam po boku takýchto žien stáli muži, na ktorých som išla oči nechať. Páni tam majú zjavne vkus. Málokedy sa mi stalo, že by niekto z nich mal na sebe tenisky a športovú mikinu. Takmer všetci nosili košele, saká alebo kožené bundy, elegantné topánky. Po návrate na Slovensko sa mi, žiaľ, objavil zabudnutý obraz, kde oblečenie nezohráva veľkú úlohu. Aby som vybehla z domu v rozťahanom tričku a teplákoch, lebo idem len nakúpiť potraviny? Aj keď skoro vôbec nenosievam tepláky, aj tak by ma v domácom oblečení z domu nikto nedostal.

Jedným z mojich snov je urobiť z Bratislavy (lebo tu trávim najviac času) mesto módy. Predstav si, že cudzinci, ktorí navštívia našu krajinu budú obdivovať nielen krásy prírody a historických centier, ale ich pozornosť upúta aj vkus miestnych obyvateľov. Prostredníctvom svojich príspevkov by som chcela prinášať inšpiráciu a pôžitok mojim čitateľom.

Verím, že sa ti budú moje príspevky páčiť a budeš s nedočkavosťou navštevovať tento blog.

Prajem krásny deň!

rolák :: New Yorker

sukňa :: C&A

šatka :: z Ruska

photo by Pavel Zajcev